10 jan 2020

BY: admin

Široká verejnosť

Comments: Nekomentované

Keď sa narodí dieťa, neprichádza na tento svet horšie ako tisícky detí pred ním v predchádzajúcich rokoch. Ale svet, do ktorého prichádzajú a ktorý ich obklopuje je iný ako pred rokmi.  Dospelí v tomto svete sú tiež iní. A tak deti často svojimi prejavmi len reagujú na to, čo v okolí vidia, v čom žijú a čo prežívajú. Ako rozmýšľa dieťa v predškolskom veku napísal Jan Svoboda základným rodičovským omylom je predpoklad, že dieťa je vlastne zmenšenina dospelého. Všetci si uvedomujú rozdielnosť v dobe, keď dojča len leží, spí alebo plače. Zmena prichádza, keď dieťa začína používať prvé slová a postupne chodí a behá. Dá sa s ním komunikovať, vie načúvať a dokonca niekedy aj poslúchať. A to rodičov častokrát metie. Obzvlášť, keď dieťa začne dávať prvé podnety vo forme krátkych otázok. A to sú už viacerí presvedčení, že má pred sebou jedinca s ktorým sa dorozumejú štandardnými metódami. A keď dieťa rodiča nejakým spôsobom podvedie sú presvedčení, že išlo o pripravenú akciu. Pravda je však tomuto veľmi vzdialená. Myslenie dieťaťa má svoj vývoj a ten prináša konkrétnu reakciu, často rozdielnu od reagovania dospelého. Aby dospelí (rodičia, učitelia), ktorí s deťmi pracujú, vedeli adekvátne reagovať na ich prejavy, musia poznať príčiny týchto prejavov.

Máte doma dieťa vo veku od štyroch do siedmych rokov ? Zaskočí vás, že dieťa ktoré poznáte, sa správa neprimerane, násilne, agresívne? Ohrozuje deti alebo seba? Neakceptuje vás? Hnevá sa na svoje okolie? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a súvisia s konkrétnou situáciou dieťaťa.

O hneve a vzdorovitosti dieťaťa Zdeněk Matějček „napísal, že je to čas, v ktorom dieťa investuje energiu do boja s prekážkami. Robí to však neuvedomele a nevyspelo. Dieťa nevzdoruje z nejakej záľuby v záchvatoch, ale preto, že sa dostalo do konfliktnej situácie. „Buď musí robiť to, čo nechce, alebo nemôže robiť to, čo chce.“

Deti sa stretávajú s násilím nielen v rodinách, ale aj vo svojom ďalšom okolí, v predškolských a školských zariadeniach, medzi spolužiakmi a kamarátmi. Nástupom do predškolského zariadenia si deti začínajú vytvárať prvé pevnejšie priateľstvá, hľadajú si svoje miesto a postavenie v skupine, učia sa kooperovať a fungovať v kolektíve. Učia sa deliť o hračky, kamarátov, pozornosť dôležitých dospelých (učitelia), ktorí sú v tomto období významní.

Preto je veľmi dôležitá reakcia dospelých?

Deti sa učia žiť napodobňovaním sveta dospelých, ktorí sú pre nich v živote dôležití. Tie, ktoré vidia alebo zažívajú násilie, cítia zväčša hanbu, vinu a strach. Keď cítia, že sa stalo niečo, čo je nesprávne, intuitívne hľadajú pomoc. Ak však nezískajú potrebnú reakciu rodiča, či dospelého, ak ten situáciu podcení a len mávne rukou a mlčí, alebo ho vysmeje, prípadne zahanbí, dieťa sa naučí, že problémy sa nedajú riešiť. Naučí sa, že keď sa mu bude diať niečo zlé, dospelý mu nepomôže a svoj problém bude chcieť riešiť samo. Dieťa však nevie ako. Nemá skúsenosti a ani potrebné vedomosti, aby sa s tým vedelo vysporiadať a potrebuje pomocnú ruku dospelého.

Jedným z dôležitých faktorov pri rozhovore s dieťaťom je správne načasovanie, priestor, nálada, aktívny záujem a komunikácia, akceptovanie názoru dieťaťa, reč prispôsobená veku, vývinovému štádiu dieťaťa.

Čas je veľmi dôležitý pri rozhovore o násilí s dieťaťom. Preto, ak chceme takýto rozhovor viesť, dieťa by nemalo mať naplánovanú inú aktivitu na ktorú sa teší a  my sami by sme sa nemali nikam ponáhľať.

Priestor okrem času je tiež veľmi dôležitý v ktorom sa o násilí s dieťaťom chceme rozprávať. Vhodné je, aby sme boli v pokojnom prostredí (doma, v prírode), kde sa dieťa cíti v bezpečí.

Nálada je jeden z ďalších dôležitých faktorov, aby bol rozhovor naozaj účinný. Predovšetkým je  dôležitá pre dieťa pohoda a dobrá nálada v ktorej sa s dieťaťom rozprávame. My, rovnako ako dieťa, by sme mali byť pokojní, tešiť sa zo spoločného času a z rozhovoru. Pre dieťa nie je vhodné, aby sme ho nútili hovoriť o niečom, o čom hovoriť nechce, no ubezpečíme ho, že keď bude chcieť, môže za nami kedykoľvek prísť.

Aktívny záujem a komunikáciu deti rýchlo vycítia, že sa im rodič dostatočne nevenuje, že je duchom neprítomný. Predovšetkým ako rodičia, je dôležité aby sme o dieťa mali aktívny záujem, počúvali ho a nerobili pri tom ďalšiu aktivitu. Dieťa nerozumie všetkému tak, ako my dospelí. Jazyk a spôsob, akým o násilí hovoríme, by sme mali prispôsobiť tak, aby bol blízky dieťaťu a jeho veku.

Vlastný názor dieťaťa je ďalší faktor spýtať sa dieťaťa, čo si myslí o tom, čo vidí, aký má na to názor. Pomôže Vám, ak Vám vlastnými slovami povie, čo sa v ňom odohráva, prípadne, či to, čo vidí, je podľa neho správne alebo nesprávne. Vďaka tomu máme možnosť jeho názor buď potvrdiť, alebo cez vhodné otázky a smerovanie rozhovoru upraviť tak, aby bol správny.

rady pre rodičov ako zvládnuť rozhovor s dieťaťom o násilí:

  • Vytvorte bezpečnú a dôvernú atmosféru.
  • Prispôsobte svoju reč a výber slov veku dieťaťa.
  • Vždy, keď je dieťa svedkom násilného správania, upozornite ho, že takéto správanie nie je správne.
  • Vysvetlite dieťaťu vplyv násilného správania cez jeho emócie a pocity, aby si dieťa uvedomilo, že násilie v akejkoľvek forme spôsobuje smútok a strach.
  • Vypočujte si názor dieťaťa a diskutujte s ním o tom, ako by sme sa v podobnej situácii mohli zachovať.
  • Nekarhajte dieťa za jeho názor alebo za to, čo prežíva, ale citlivo ho otázkami v rozhovore naveďte na vnímanie prejavov násilia.
  • Ubezpečte dieťa, že zdôveriť sa o násilí, ktoré videlo alebo prežilo, nie je žalovanie a je dobré, že za vami alebo niekým dospelým prišlo.
  • Buďte pre deti vzorom a situácie neriešte násilím, ale pozitívnym príkladom správneho správania.

Vypracovala:

PaedDr. Zuzana Šedivá – špeciálny pedagóg CPPPaP Trenčín

Zdroje:

KOVACOVA, M. 2018. Metodická príručka preventívneho programu zameranému na prevenciu silného správania detí od 4 do 7 rokov. Nitra : Centrom slniečko, n. o., 2018. 91 s. ISBN 978-80-972836-1-2.

LIPNICKÁ, M. 2014. Dieťa s problémovým správaním v materskej škole [online]. Dostupné na:https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/lipnicka_dieta_s_problemovym_spravnimv_ms-_na_webe.pdf [cit. 2019-10-31].

SVOBODA, J. 2014. Agrese a Agresivita v přeškolním a mladším školním věku. Praha : Portál. 2014. 164 s. ISBN 978-80-262-0603-3.

Pridaj komentár